„Hľadám štíhlu ženu s bytom, ktorá sa o mňa bude starať“: odpísala som na profil 60-ročného „princa“ a rozhodla som sa ho trochu preveriť…

„Hľadám štíhlu ženu s bytom, ktorá sa o mňa bude starať“: odpísala som na profil 60-ročného „princa“ a rozhodla som sa ho trochu preveriť…

Zoznamky som už dávno vzdala. Úplne. Bez výčitiek.

Človek by si myslel, že v dospelom veku už ľudia vedia, čo je realita. Že po rozvode, deťoch, práci, hypotéke a všetkých životných fackách sa naučia hodnotiť seba aj druhých aspoň trochu triezvo.

Lenže internet je miesto, kde sa všetky ilúzie rozpadnú veľmi rýchlo.

Minulý piatok mi kamarátka posielala screenshoty z jednej zoznamky. Čítala mi profily nahlas a smiala sa tak, že som sa smiala s ňou, aj keď som zároveň cítila miernu hrôzu.

— Jana, stiahni si to znova. Nie kvôli láske. Kvôli zážitku.

Najprv som odmietla.

Potom som si povedala, že desať minút ma nezabije.

A presne po desiatich minútach som našla profil, ktorý ma skoro pripravil o reč.

Na fotke bol muž s veľmi vážnym výrazom. Takým tým výrazom človeka, ktorý sa považuje za hlavnú výhru v tombole. Fotka bola odfotená zdola, asi aby pôsobil autoritatívne. V profile mal napísané 58 rokov. Ja nechcem byť zlá, ale povedzme si úprimne — tých 58 tam bolo veľmi odvážnych.

Volal sa Milan.

Za ním bolo vidieť staršiu obývačkovú stenu, záclonu a kreslo, ktoré vyzeralo, že si pamätá ešte federálne časy. To by mi neprekážalo. Domov je domov.

Potom som si prečítala popis.

Raz. Potom druhýkrát. Potom som ho poslala kamarátke so správou: „Toto myslí vážne?“

Písal:

„Hľadám ženu na vážny vzťah. Maximálne do 45 rokov. Štíhlu, upravenú, bez nadváhy a zlozvykov. Vlastné bývanie je podmienkou, ku mne nikoho brať nebudem — mám dosť žien, ktorým ide len o mužov byt. Ideálne bez detí. Musí vedieť variť, vytvoriť domácu pohodu, starať sa o muža a nerobiť scény. Ženy s finančnými problémami nech nepíšu.“

Sedela som na gauči a pozerala na mobil.

Takže pán Milan, muž v „najlepších rokoch“, hľadá mladšiu štíhlu ženu bez problémov, bez detí, s vlastným bytom v Bratislave, ktorá ho prijme k sebe, bude mu variť halušky, piecť koláče, starať sa oňho a ešte aj mlčať, keď sa mu niečo nepáči.

No nádhera.

Normálne by som taký profil preskočila. Lebo s človekom, ktorý si už sám nasadil korunu, sa ťažko diskutuje.

Lenže tentoraz vo mne zvíťazila zvedavosť.

Povedala som si: dobre, poďme zistiť, čo sa skrýva za týmito kráľovskými požiadavkami.

Môj profil bol skoro prázdny. Mala som tam iba fotku zozadu pri mori. Tvár nebolo vidieť. Vek som dala 43.

Napísala som mu prvá.

„Dobrý večer, Milan. Prečítala som si váš profil a povedala som si, že konečne muž, ktorý vie, čo chce. Myslím, že spĺňam vaše požiadavky. Som štíhla, bývam sama vo vlastnom trojizbovom byte v centre Bratislavy, rada varím a pečiem. Len som ešte nenašla muža, o ktorého by som sa mohla starať. Ste ešte voľný?“

Odpoveď prišla takmer okamžite.

Milan zjavne nehľadal lásku pasívne. On ju strážil online.

„Dobrý večer, Jana. Konečne normálna žena. Tu sú samé náročné a nič neponúkajú. Vy vyzeráte rozumne. Ten byt je naozaj váš? A boli by ste ochotná prijať k sebe seriózneho muža?“

Usmiala som sa.

Ale keď mi poslal ďalšiu správu, pochopila som, že táto malá skúška bude oveľa zaujímavejšia, než som čakala.

„Ja nerád strácam čas. V našom veku treba hovoriť priamo. Ak bývate sama a byt je váš, môžeme sa stretnúť a dohodnúť, či to má zmysel. Ja potrebujem pokoj, teplé jedlo a ženu, ktorá chápe, že muž má mať doma úctu.“

Čítala som tú správu a musela som sa zasmiať.

Ešte nevidel moju tvár, ale v hlave už zrejme ukladal svoje papuče do mojej predsiene.

Napísala som:

„A ako si predstavujete spoločný život?“

„Jednoducho. Žena sa stará o domácnosť. Muž je muž. Pomôcť môžem, ale nechcem, aby ma niekto komandoval. Doma má byť navarené. Halušky, polievka, mäso, koláče. Nie som náročný, len mám rád poriadok. A neznesiem hádky.“

„A čo dávate žene vy?“

Odpoveď neprišla hneď.

Potom napísal:

„Dávam istotu. Som slušný muž. Mám dôchodok, občas niečo zarobím. Nie som žiadny príživník, len nechcem ženu, ktorá ide po peniazoch.“

„A náklady? Nájom, energie, jedlo?“

„Ak je byt váš, energie sú vaše. Na jedlo môžem niečo prispieť, keď bude dobrý vzťah. Žena aj tak vie lepšie, čo treba kúpiť.“

V tej chvíli som už presne vedela, že Milan nehľadá partnerku. Hľadá pohodlné ubytovanie s domácou kuchyňou.

Dohodli sme sa na stretnutí v malej kaviarni v centre Bratislavy. Milan ešte dodal:

„Len nie nič drahé. Nemám rád ženy, ktoré testujú muža cez účet.“

„Nebojte sa. Každý si zaplatí svoje.“

Na druhý deň som prišla skôr. Sadla som si k oknu. Necítila som romantické očakávanie. Skôr som bola zvedavá, či bude v realite rovnako odvážny ako v správach.

Milan prišiel o desať minút neskôr. Vyzeral staršie než na fotke. Mal upravenú košeľu, staršiu bundu a pohľad človeka, ktorý prišiel na obhliadku.

— Jana?

— Dobrý deň, Milan.

Sadol si a premeral si ma.

— Na fotke ste vyzerali inak.

— Na fotke som bola zozadu.

— Myslel som, že budete vyššia.

— A ja som myslela, že budete mať 58.

Zamračil sa.

Prišla čašníčka. Objednala som si kávu. Milan čaj a koláč.

— Platíme zvlášť, áno? — spýtal sa rýchlo.

— Samozrejme.

Spokojne prikývol.

— To sa mi páči. Rozumná žena.

Vytiahla som z kabelky malý zápisník.

— Milan, ak to berieme vážne, mám aj ja svoje podmienky.

— Hovoríte správne. Konkrétnosť je dobrá.

— Ak by muž býval v mojom byte, platí polovicu energií, polovicu jedla a podieľa sa na domácnosti. Varenie na striedačku. Upratovanie tiež. Pranie každý svoje. Kľúče až po čase. A ešte predtým chcem vedieť príjem, zdravotný stav a kontakt na blízku osobu. Nepustím si domov cudzieho muža len preto, že o sebe tvrdí, že je seriózny.

Milan na mňa hľadel, akoby som mu práve zakázala dýchať.

— To myslíte vážne?

— Úplne.

— Ja som muž.

— To som si všimla.

— Normálna žena takéto veci nežiada.

— Normálna žena si chráni domov, peniaze aj pokoj.

Sčervenel.

— Vy ste ma oklamali.

— Nie. Iba som vám ukázala, ako znejú vaše požiadavky, keď sa použijú aj na vás.

— Ste príliš náročná.

— Nie. Len nie som zadarmo.

Odstrčil stoličku.

— S takým prístupom ostanete sama.

— Radšej sama vo vlastnom byte než s mužom, ktorý hľadá opatrovateľku, kuchárku a bývanie bez nákladov.

Vstal, zaplatil čaj a odišiel. Koláča sa ani nedotkol.

Ja som zostala sedieť a dopila si kávu. Necítila som radosť z víťazstva. Skôr úľavu.

Niektorí ľudia neprídu do vzťahu s láskou. Prídu s prázdnymi rukami a dlhým zoznamom nárokov.

A keď sa ich opýtate, čo dávajú oni, urazia sa.

Večer som konverzáciu vymazala. Nie preto, že by ma trápila. Len som nechcela mať v telefóne cudziu pýchu.

A pochopila som jednoduchú vec: žena nie je byt, sporák, posteľ a tichá služba v jednom.

Žena je človek.

A ak to niekto nevie, nech najprv nehľadá partnerku. Nech hľadá realitu.