Slo

Zuzana Kováčová predala svoj starý domček pri mori v piatok 14. marca o 15:47. O 16:05 jej telefón začal

S Tomášom sme boli manželia takmer desať rokov a ja som si dlho myslela, že máme pevné manželstvo.

— Daj mi kľúče od domčeka pri mori, — povedala Petra hneď medzi dverami. — Deti potrebujú morský vzduch.

Peter odišiel po dvadsiatich piatich rokoch manželstva tak potichu, až to bolo urážlivé. Žiadna hádka.

Rastislav práve krájal zeleninu, keď počul, ako sa otvorili vchodové dvere. — Miláčik, sme doma!

— Viera, počkaj, všetko ti vysvetlím! Ona sa na mňa lepila, ja som nechcel… — Podvádzaš ma?

Elena Kováčová si myslela, že po šesťdesiatke už človek presne vie, čo bolí najviac. Mýlila sa.

Viera Nováková sedela pri okne a pozerala sa na svetlá Bratislavy. Na stole bol malý jablkový koláč.

— Nina, ak je to zase tvoj nápad zachrániť celý svet, dnes to nezvládnem, — povedala Zuzana ostrejšie

— Aino, jos tämä on taas jokin sinun pelastusoperaatiosi, en tiedä jaksanko, Maija sanoi liian terävästi.