— Ani sa nepohnite k vypínaču, — povedal inštalatér. — Otváram okno a všetci ideme von.
Pani Kováčová stála pri linke ako skamenená. Hrdzavko stále štekal pri sporáku a odmietal odísť.
Marek ho chytil za obojok.
— Poď, chlapče. Už sme to pochopili.
Pred domom sme čakali na pohotovostnú službu. Pani Kováčová sa ku mne otočila.
— Ako dlho tu ten pes žije?
— Od zimy.
— Celé mesiace ste mi klamali?
— Áno.
Bolelo ma to priznať. Vysvetlila som jej, ako Marek našiel šteňa pri kontajneroch a ako sme sa ho spočiatku naozaj snažili niekomu darovať.
— Potom sme ho začali považovať za rodinu, povedala som.
— Rodina alebo nie, porušili ste zmluvu.
— Vieme, ozval sa Marek. — Ak nás chcete vysťahovať, prijmeme to. Ale Hrdzavka neopustíme.
Pani Kováčová sa nadýchla, no vtedy prišli pracovníci plynární.
Po kontrole oznámili, že hadica za sporákom bola poškodená a plyn sa hromadil v kuchynskej skrinke.
— Stačilo zapnúť svetlo, povedal technik. — Tento pes vás upozornil v poslednej chvíli.
Pani Kováčová zbledla ešte viac.
— Takže keby tu nebol…
— Mohlo dôjsť k výbuchu.
Hrdzavko sa k nej priblížil. Pani Kováčová si ho chvíľu nevšímala, potom mu položila ruku na hlavu.
— Predošlí nájomníci mali psa, ktorý zničil dvere a podlahu, vysvetlila. — Preto som zvieratá zakázala.
— Hrdzavko nič neničí, povedala som. — A zaplatíme aj vyššiu zábezpeku.
Majiteľka sa na nás prísne pozrela.
— To, že vás dnes zachránil, neznamená, že vaše klamstvo bolo správne.
— Nebolo, priznala som.
— Ale nechcem byť človekom, ktorý vyhodí na ulicu psa, čo zachránil celý byt.
Marek neveriacky zdvihol hlavu.
— Môže zostať?
— Môže. Ak bude zaočkovaný, prihlásený a nebudú naň sťažnosti.
Hrdzavko zavrtel chvostom, akoby rozumel.
O niekoľko dní sme podpísali dodatok k zmluve. Pani Kováčová priniesla Hrdzavkovi pevnú modrú vôdzku.
— Pôvodná vyzerala, že sa každú chvíľu roztrhne, povedala.
Odvtedy sme už nemuseli chodiť von potme. Susedia poznali Hrdzavkov príbeh a dávali mu maškrty.
Pani Kováčová zostala prísna, no zakaždým sa pri ňom zastavila.
Marek raz povedal:
— Myslel som si, že som ho vtedy zachránil.
Pozrela som na psa ležiaceho pri našich nohách.
— Zachránili ste sa navzájom.
Nie každé dobro sa vráti hneď. Niekedy čaká celé mesiace, ticho leží pri vašej posteli a jedného dňa začne štekať presne vtedy, keď ho najviac potrebujete.