„Ak chcete vedieť, kto pripravil falošný testament, sledujte svojho syna.“
Katarína videla, že Martin vošiel do bytového domu, kde bývala Lucia.
Nešla za ním.
Otvorila bankovú schránku, ktorú jej Jozef spomínal.
Našla tam pôvodné zmluvy firmy, skutočný testament a nahrávku z kancelárie.
Jozef v nej obvinil Martina z toho, že bez súhlasu rodičov pripravoval predaj stavebnej spoločnosti.
— Zfalšoval si môj podpis.
— Firma raz bude moja.
— Po tomto nie. Zajtra podám trestné oznámenie.
Lucia sa pokúsila Jozefa presvedčiť, aby bol ticho.
Počas hádky sa chytil za hruď a spadol.
Martin chcel zavolať pomoc, no Lucia ho zastavila.
— Najprv nájdime zmluvy.
Kým otvárali zásuvky a trezor, Jozef ležal na podlahe.
Sanitku zavolali neskoro.
Katarína odovzdala záznam polícii.
Martin, Lucia a advokát Peter Horváth boli zadržaní pri pokuse odniesť dokumenty z kancelárie.
Falošný testament vytvorili až po Jozefovej smrti. Notárska pečiatka bola skopírovaná a dátum doplnený spätne.
Martin sa pri výsluchu dozvedel o lokalizačnom prívesku.
— Vlastná matka ma sledovala.
— Vlastný syn ma vyhodil z domu na pohrebe môjho manžela.
— Nezabil som ho.
— Nezavolal si pomoc, keď ešte žil.
Súd testament zrušil. Majetok zostal rozdelený podľa zákona a pôvodných vlastníckych zmlúv.
Martin sa matky opýtal:
— Prestaneš ma niekedy nenávidieť?
Katarína odpovedala:
— Nenávisťou nechcem stráviť zvyšok života. Ale odpustenie nie je zabudnutie a už vôbec nie únik pred následkami.
Firma pokračovala bez neho.
Katarína zachovala pracovné miesta a Jozefovu kanceláriu nechala takmer nezmenenú.
Na stole zostala fotografia rodiny z čias, keď Martin ešte nevidel v rodičoch prekážku k majetku.
Na pohrebe povedal, že matka už nepatrí do rodiny.
No rodinu nezruší veta ani vymenený zámok.
Z rodiny sa človek vyradí sám, keď si zvolí peniaze vo chvíli, keď milovaný človek potrebuje jeho pomoc.