— Som jeho bývalá profesorka. A žijeme spolu už takmer rok.
Zuzana zostala ticho.
— Profesorka?
— Učila som ho na vysokej škole, vysvetlila Ivana. Ale náš vzťah sa začal až po jeho skončení.
— Prečo ste to tajili?
Martin si sadol.
— Pretože som vedel, že všetci budú riešiť vek.
Ivana mala štyridsaťšesť rokov, bola rozvedená a mala dcéru iba o tri roky mladšiu než Martin.
Zuzana sa snažila nereagovať prudko, no ďalšia informácia ju zasiahla ešte viac.
Martin dal výpoveď a plánoval sa presťahovať s Ivanou do Prahy.
— Kedy?
— O dva týždne.
— A oznámil by si mi to kedy?
— Pred odchodom.
Zuzana odišla ponížená a nahnevaná.
O niekoľko dní jej zavolala Ivanina dcéra Lucia.
— Potrebujem sa s vami stretnúť.
Lucia tvrdila, že matka mala podobný vzťah už pred rokmi s iným mladším mužom. Aj vtedy mu pomohla získať prácu a bývanie, no keď sa vzťah skončil, zničila mu kariéru.
Zuzana nevedela, či jej veriť.
Ukázala však Martinovi správy.
Ten sa rozzúril.
— Takže ma teraz špehuješ?
— Len nechcem, aby si išiel naslepo.
Martin sa odsťahoval do Prahy.
Prvé mesiace vyzeralo všetko dobre. Potom Ivana začala kontrolovať jeho pracovné kontakty, obmedzovala stretnutia s kolegami a vyžadovala, aby jej hlásil každý krok.
Keď sa Martin pokúsil osamostatniť, pohrozila mu, že príde o miesto v projekte.
Vtedy pochopil, že Lucia neklamala.
Vzťah ukončil a vrátil sa do Bratislavy.
Neprišiel však domov ako porazený. Prišiel ako človek, ktorý si konečne priznal chybu.
— Mala si pravdu, povedal matke.
— Nie vo všetkom, odpovedala Zuzana. Nemala som právo odsúdiť vás len podľa veku. Ale mala som pravdu, že tajomstvá vždy niečo zakrývajú.
Martin si našiel novú prácu. Ivana ho ešte niekoľkokrát kontaktovala, no on už nereagoval.
Fialový župan Zuzana vyhodila.
Nie preto, že ho nosila Ivana.
Ale preto, že jej pripomínal deň, keď pochopila, že láska bez rovnováhy sa ľahko zmení na moc.
