Lucia ešte cítila dotyk trblietavej korunky na spánkoch a ozvenu potlesku v ušiach, keď sa k nej v žiare
Božena Horská sedela pri kuchynskom stole a pozerala na pokrčený úradný list. Ruky sa jej triasli.
Oľga položila tašku na zem a zastala pri bránke. Rex sedel na verande – veľký, ryšavý, so šedinami na papuli.
— Ak si ten byt kúpite, môžete na mňa rovno zabudnúť! — vyhlásila svokra môjmu mužovi do telefónu.
Žiadna hudba. Žiadny rozhovor. Žiadne cinkanie pohárov. Len plač malého chlapca — chlapca, ktorý sa pritisol